Odkedy Homo sapiens začal rozmýšľať, bojí sa smrti. Je svedkom zomierania v prírode a znovuzrodenia na jar. Vidí, ako blednú hviezdy, a je svedkom toho, ako sa v nasledujúcu noc opäť rozsvecujú. Čo je medzi smrťou a životom ? Akási záhadná sféra, stav čakania na nadchádzajúce znovuzrodenie. Nádej na pokračovanie života po smrti dáva človeku silu zmierene hľadieť v ústrety smrti. Lenže strach zo smrti sa tým neodstráni, pretože, ako dokazujú vlastné životné skúsenosti, každá nádej nie je nič iné iba vidina.

        /Erich von Däniken, Súdny deň sa dávno začal, str. 75/

Otázka 149: „Stále píšete a hovoríte o údajnom časovom posune, ktorý nastane, keď vesmírna loď dosiahne vysoké rýchlosti. Povedali ste, že potom bude pre posádku vesmírnej lode čas plynúť pomalšie ako pre ľudí na zemi. Priznajte, že je to len číra teória! Časový posun sa ešte nikde nepotvrdil. A keby aj existoval, nemožno ho zistiť na zemi!“

-„Ľutujem, ale mýlite sa! Fyzikom na zemi sa už niekoľkokrát nesporne podarilo zistiť časový posun! Napríklad v roku 1971 skupina fyzikov z univerzity vo Washingtone v spolupráci s U.S. Naval Observatory umiestnila do lietadla B – 707 atómové hodiny. To nie sú náramkové hodiny, je to veľmi komplikovaný merač času, ktorý dokáže merať aj miliardiny sekundy. Ďalší exemplár atómových hodín ostal v laboratóriu na zemi. Boeing štartoval raz v smere plynutia času, druhý raz proti nemu a obletel zem. Samozrejme, s medzipristátiami. Keď sa vrátil na miesto štartu, naozaj sa prejavil rozdiel v meraniach. Prístroj, ktorý letel s boeingom, udával o niečo pomalší čas, ako prístroj v laboratóriu, pričom rozdiel sa pohyboval na hranici 59 resp. 273 +/-7 nanosekúnd.

           /Erich von Däniken, Boli bohovia na zemi ?, str.125/

Otázka 140: „Odkiaľ beriete to skalopevné presvedčenie, že v našej Mliečnej ceste existujú cudzie inteligentné formy života ?“

-„Prepáčte, ale to nie je iba moje osobné presvedčenie, tento predpoklad vychádza zo štatistických a filozofických úvah, ktorých autormi sú vedci !

Iba v našej Mliečnej ceste je vyše 200 miliárd sĺnk. Ak má podľa podhodnoteného odhadu každé sté slnko nejakú planétu, potom máme v Galaxii dve miliardy planetárnych systémov. Ak medzi týmito dvoma miliardami iba v každom stom planetárnom systéme existuje nejaká forma života, potom máme ešte stále 20 miliónov planét s podmienkami pre život. Ak sa medzi nimi vyskytuje iba na každej stej vyvinutejšia forma života, podľa štatistickej pravdepodobnosti máme dvestotisíc planét s vyššou formou života. Poďme počítať ďalej! Ak sa z toho množstva iba na každej stej planéte nachádza inteligentný život, dostávame sa k číslu 2000. A to je počet planét s inteligentnou formou života v našej Galaxii. Tieto údaje vôbec nie sú optimisticky prikrášlené! Veľmi zaujímavá je úvaha, že civilizácie sa vo vesmíre násobia geometrickým radom. Existujúce civilizácie sa totiž rozpínajú, majú snahu rozširovať svoju inteligenciu v priestore a v čase.

       /Erich von Däniken, Boli bohovia na zemi ?, str.117/

                                                                    © L. Mihálik